Pavel Kříž sa narodil 18. apríla 1961 v Brne. Pôvodne sa chcel stať
lekárom, keď ho však z politických dôvodov neprijali na gymnázium, musel
zmeniť svoje plány. Vyštudoval fotografiu a venoval sa herectvu vo
viacerých detských a ochotníckych súboroch, napríklad v amatérskom
divadle Pírko či v Detskom súbore Divadla Na Provázku.
Negatívnu skúsenosť s totalitným systémom popísal v diskusii s divákmi: "Ako dieťa som sa bál komunistov, pretože ubližovali ľuďom a ja som to najprv podvedome cítil a neskôr aj videl."
Prvý raz sa Pavel Kříž objavil pred kamerou v roku 1981 v detskej snímke
režiséra Josefa Pinkavu s názvom Kopretiny pro zámeckou paní. V tom
istom roku hral v televíznych filmoch Až já budu velká (František Filip)
a Čím kdo žije (Eva Sadková).
Hneď v ďalšom roku však na Pavla Kříža čakala herecká príležitosť, ktorá
zásadne ovplyvnila jeho umeleckú dráhu a spojila jeho tvár s postavou
študenta resp. lekára a zároveň duchaplného a talentovaného básnika
Štepána Šafránka. Obsadil ho do nej režisér Dušan Klein, ktorý podľa
literárnej predlohy Ladislava Pecháčka nakrútil známy a dodnes obľúbený
film Jak svět přichází o básníky. Príbeh maturantov, ktorí nacvičujú
divadelné predstavenie, videlo v kinách 1,6 miliónov divákov a Kříž sa
stal jednou z najznámejších tvárí českého filmu.
"Nikdy som si nemyslel, že by som sa mohol stať skutočným hercom.
Vďaka Básnikom sa mi od základu zmenil život. Pri mojom prvom nakrúcaní
som si pripadal ako na inej planéte," spomínal na tieto časy. Séria
filmov priniesla úspech aj režisérovi Dušanovi Kleinovi. Hneď po dvoch
rokoch nakrútil rovnako vydarené pokračovanie Jak básníci přicházejí o
iluze (1984), ktoré Šafránka zachytáva už ako študenta medicíny. V
tretej časti Jak básníkům chutná život (1987) potom hlavný hrdina
zdoláva každodennú prax dedinského lekára.
Medzitým Kříž úspešne absolvoval štúdium na konzervatóriu v Prahe (1984)
a po hosťovaní v Divadle E. F. Buriana získal na tejto scéne svoj prvý
stály angažmán. V roku 1988 však emigroval do Kanady a tam sa vrátil k
svojim pôvodným túžbam a snom liečiť ľudí – začal sa venovať praxi
psychoterapeuta. Vyštudoval tento odbor na univerzite vo Vancouveri a
pracoval v domovoch pre seniorov.
Až v roku 1993 ho režisér Klein opäť presvedčil, aby sa zhostil sa
svojej tradičnej úlohy v štvrtom pokračovaní série s názvom Konec
básníků v Čechách. O rok neskôr si Kříž zahral v ďalšom Kleinovom filme,
tento raz však išlo o filmové spracovanie prózy Bohumila Hrabala s
názvom Andělské oči. Od konca 90. rokov 20. storočia Kříž opäť
zintenzívnil svoju hereckú prácu predovšetkým pre televízne filmy –
spomenúť možno snímku Vůně vanilky (Jiří Strach, 2001), americký
dvojdielny film Denník Anne Frankové (Robert Dornhelm, 2002), či vojnový
film Dušana Kleina I ve smrti sami (2004).
V roku 2004 Klein dokončil aj piate pokračovanie svojej série Jak
básníci neztrácejí naději. Kříž sa tiež v roku 2011 objavil v americkom
filme Mission: Impossible 4 režiséra Brada Birda a s Tomom Cruisom v
hlavnej úlohe. Šiesty a zatiaľ posledný film o osudoch Štěpána Šafránka s
názvom Jak básníci čekají na zázrak vznikol v roku 2016. Pavel Kříž si
zahral aj v snímke Nabarvené ptáče Václava Marhoula (2019), ktorá
získala desať Českých levov i ďalšie domáce a medzinárodné ocenenia.
Často sa začal objavovať aj v seriáloch – napr. Přízraky mezi námi,
Ulice, seriál z prostredia tanečnej školy První krok, Obchoďák, či První
republika mapujúca dejiny medzivojnového Československa. Medzi tie
novšie patrí seriál Místo zločinu Ostrava, či Ordinácia v ružovej
záhrade.
Pavel Kříž sa ako diabetik venuje zdravotníckej osvete pre cukrovkárov a
podieľal sa aj na príprave magazínu Manažérem vlastního zdraví pre
Českú televíziu.
Od roku 1996 ho možno vidieť aj na javisku Národného divadla, venuje sa
tiež dabingu. Strieda pobyt v Českej republike s Kanadou. A parafrázujúc
názvy filmov, ktoré ho preslávili, tvrdí: "Už dávno som prišiel o
ilúzie o svete, ktorý nás obklopuje. Rozhodne som však neprišiel o
nádej, že navzdory všetkému nepriaznivému, čo život prináša, stojí za to
žiť."